Dejiny

Bratislava je hlavné a zároveň najväčšie mesto Slovenskej republiky. Má približne 450 000 obyvateľov. Mesto sa rozprestiera po oboch stranách druhej najdlhšej rieky Európy, Dunaja. Strategická poloha jej už v minulosti zabezpečovala významné postavenie medzi ostatnými mestami.

Bratislavský hrad
Bratislavský hrad

Bratislava vznikla na mieste, kde sa v minulosti stretávali významné obchodné cesty – Podunajska, ktora spájala východnú a juhovýchodnú Európu so západnou,a Jantárová, ktorá spájala južnú, jadranskú oblasť so severnou, pobaltskou oblasťou.
Už v mladšej dobe šeleznej existovalo na území dnešného mesta sídlisko Keltov, ktorí boli známi najmá vyspelou remeselníckou výrobou. Takéto sídlisko sa nazýva Oppidum, a práve toto patrilo k najvýznamnejším v strednej Európe.

Od 6. storočia bola Bratislava osídlená Slovanmi, prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 907. Až do roku 1918 bola Bratislava súčasťou Uhorska, neskôr Habsburskej monarchie. Mestské výsady získala v roku 1291 od uhorského kráľa Ondreja III. V roku 1464 získala od Mateja Korvína významné právo meča. Mestská rada tak mohla sama trestať previnilcov i tým najvyšším trestom – hrdelným.

V roku 1465 tu bola založená prvá vysoká škola na Slovensku, Academia Istropolitana. Založil ju Matej Korvín so súhlasom pápeža Pavla II. O dva roky neskór univerzita zahájila svoju činnosť so 4 fakultami: teologickou, právnickou, medickou (lekárskou) a artistickou (filozofickou).

V rokoch 1526-1784 bola Bratislava hlavným mestom Uhorska. Sídlili tu orgány uhorskej štátnej správy, v gotickej katedrále sv. Martina boli korunovaný uhorský králi. V roku 1805 bol v Primaciálnom paláci podpísané Bratislavské miermedzi Napoleonom Bonapartem a rakúskym cisárom Františkom I. Napoleon však mier porušil a 26.-28. júna roku 1809 bombardoval Bratislavu z petržalskej strany Dunaja.

Od roku 1919 je Bratislava hlavným mestom Slovenskej republiky.